Ema získala titul z Biochemistry. Ako vníma spätne štúdium v Anglicku?

Ema pred časom získala titul na SouthHampton University z odboru Biochemistry na fakulte Biological Sciences. Ako sa jej páčilo na univerzite, či bolo pre ňu štúdium náročné a ako vyzerá škúškové obdobie sa dozvieš v nasledujúcom rozhovore.

Ako vnímaš celkovo tvoje štúdium spätne? 

Štúdium som si veľmi užila. Kvalitou bolo určite na vysokej úrovni, no bolo aj veľmi náročné. Keď to porovnám s tým, čo počúvam od kamarátov na školách na Slovensku, tak som mala menej predmetov za semester a pravdepodobne aj podstatne menej hodín, no škola dosť tlačila na našu individuálnu prípravu doma a očakávania, čo sa týkalo “further readingu” a samoštúdia boli pomerne vysoké, aj keď to záviselo od predmetu, profesora a samotného študenta.

Čo sa týka môjho odboru, čiže biochémie, mala som kombináciu prednášok, workshopov a “labákov”. Niečo také ako semináre, na ktorých by sme museli byť nejak špeciálne aktívny sme nemali, na to viac menej slúžili workshopy a labáky. Na skúšky alebo teda hodnotenia som si dlhšie zvykala. V Anglicku totižto funguje systém “class of honours”. Najvyššie je first class, čo bolo 70%+. Keď som to prvýkrát počula, tak som si myslela, že to bude veľmi jednoduché dosiahnuť, nakoľko som bola zvyknutá na slovenský systém hodnotenia, ale dosiahnuť first class honours v mojom odbore je naozaj náročne. Toto mi trvalo pomerne dlho pochopiť a hlavne v prvom ročníku som si vyčítala, že nemám tie najvyššie známky. Nakoniec som ukončila štúdium so znamkou second class upper division, čo je druhá najvyššia možnosť a som s tým nadmieru spokojná :).

Ako prebiehalo tvoje skúškové obdobie na univerzite?

Ústne skúšky v mojom odbore takpovediac neexistujú (mimo veľmi občasných prezentácií) a všetko sa robí písomne. Čoho som sa tiež zo začiatku bála bolo, že na skúšku sme mali len jeden pokus a termín nám bol pridelený a hýbať sa s tým nedalo. Ak niekto neprešiel predmetom (hranica bola 40% ako priemer zo všetkých “assignments” predmetu) skúšky sa opakujú až v auguste/septembri a máte len jeden pokus. Naštastie, toto som nezažila. Celkovo hodnotím štúdium v Anglicku a v Southamptone veľmi pozitívne a rozhodne by som nemenila. Naučilo ma to veľa samostatnosti, zvládať prácu pod tlakom a veriť vo svoje schopnosti. Taktiež mi to umožnilo spoznať množstvo nových ľudí z celého sveta, čo tiež vnímam ako veľké plus. Tým, že Southamton je navyše univerzita patriaca do Russel group, kvalita vzdelania je naozaj na vysokej úrovni a nepochybujem, že z toho čo som sa naučila budem čerpať ešte veľmi dlho v mojom budúcom štúdiu aj kariére.

Titul si pred časom získala. Ako teda prebiehala ceremónia “graduation day”?

Na ceremóniu sme nemali žiadny nácvik ani nič podobné a väčšinu pokynov sme dostali buď emailom alebo priamo na mieste. Pred ceremóniou si každý študent musí vyzdvihnúť “graduation gown”. Toto pozostáva z “čiapočky” a plášťu so štólou. Čo je zaujímavé, tak farba štóly a plášťa závisí nie len od univerzity, ale aj od typu titulu. Napríklad ja som mala čierny plášt s klasickou štvorcovou čiapkou a žlto-modrú jednoduchú štólu, čo znamenalo, že dostávam titul z Bsc. (Bachelor of science). Ak mal niekto BA (Bachelor of arts), ich štóla bola modro-červená, no a napríklad PhD. mali úplne iný plášť aj čiapočku.

Ceremónia samotná začala predstavením “podium party”, ktorá sa skladala z výboru fakulty, vice-chancellor a chancellor. Práve chancellor bola najdôležitejšia osoba a spravidla to u nás bol pozvaný čestný hosť, ktorý (aspoň v mojom prípade) vôbec nebol z rovnakého odboru ako my. Moja chancellor bola Dame Veronica Sutherland – bývala britská diplomatka, ktorá je aj bývalou študentkou univerzity. Po jej príhovore, jeden z výboru profesorov začal čítať naše mená a my sme po jednom vyšli na pódium k výboru. Po ceremónii sme mali reception vo veľmi neformálnej atmosfére, kde sme si pohli spraviť fotky a osláviť štúdium s blízkymi, spolužiakmi a profesormi.

Čo bola za teba najťažšia výzva počas štúdia a života v Anglicku? 

Pravdepodobne zvyknúť si na iný systém študia a známkovania, ako som už spomínala. Taktiež tam zo začiatku bola jazyková bariéra. Aj keď som mala dobrú angličtinu, vedieť jazyk a študovať v ňom sú dve rozdielne veci. Navyše biochémia nie je práve najľahší odbor, takže mi chvíľu trvalo, kým som našla systém ako pochopiť a zapamätať si kvantum učiva v cudzom jazyku. Veľkou výzvou bolo, aj byť na všetko sama v cudzej krajine. Naštastie som mala skvelé kamarátky, ktoré mi so všetkým pomohli a rodinu, ktorá ma veľmi podporovala. Čo sa týka života v Anglicku asi najväčšia výzva bola počasie. Southampton je prímorské mesto, kde je pomerne veterno a prší často, näjma v zime a na jeseň, a tak keď sa stretla kombinácia dažďa a vetra nepomohol ani dáždnik a často ani pršiplášť. Navyše v zime v kombinácií s tmou to pôsobí pomerne depresívne, ale zvykla som si :).

Ako hodnotíš prínos školy do tvojho pracovného života? 

University of Southampton má pomerne vysoké % úspešnosti študentov nájsť si prácu do roka po ukončení študia a viem, že veľa mojich spolužiakov, ktorí nepokračujú v štúdiu, si našli prácu okamžite po ukončení štúdia v rôznych odboroch. Myslím si, že ma teda univerzita pripravila do budúcnosti dobre, hlavne čo sa vedomostí a praktických zručností týka. Stáže som cez univerzitu nemala, ale mala som veľa labákov, kde nás naučili všetky potrebné praktické zručnosti. Navyše som mala bakalárku, kde som v rámci praktickej časti intenzívne pracovala v laboratóriu v malej skupine aby som získala potrebné výsledky. Kto však nechcel pracovať v laboratóriu, mohol si vybrať literature research, in-silico (počítačovo vedený výskum spojený s programovaním) alebo napríklad bio-business (simulovanie vytvorenia firmy a farmaceutického produktu a jeho uvedenie na trh), čiže každý si mohol nájsť to svoje, čo potrebuje do budúcnosti. Ja som mala navyše veľa predmetov zameraných na bioinformatiku, čo považujem za veľké plus nakoľko je to momentálne veľmi populárne a žiadané odvetvie. 

Stážovala si počas štúdia? 

Stáže som nemala nakoľko som v lete chodila stále domov, čo je čas kedy sa koná väčšina stáži vo firmách. Brigádovala som ale cez leto doma, kde som vypomáhala na centrálnom príjme v laboratóriu. Moja univerzita však ponúka možnosť titulu s year in employment, kde študent medzi druhým a tretím ročníkom ide niekam pracovať. Miesto mu väčsinou pomôže vybaviť univerzita a pozície sa veľmi líšia, takže je tam niečo pre každého. Je to ale celkom náročné nakoľko konkurencia na tieto pozície zvykne byť veľká a študenti “súťažia” o miesto so študentmi nielen zo svojej univerzity, ale aj z celej krajiny. Nie je to však nemožné :). Ja som toto neabsolvovala nakoľko som si nechcela o rok predlžovať štúdium a musela by som si zrejme žiadať aj o zmenu víz.

Študentov vždy zaujíma otázka bývania. Kde si bývala počas štúdia ty? 

Prvý rok som bývala na internáte. Čo je tu oproti Slovensku iné je, že každý má svoju vlastnú izbu a niekedy sú izby aj s vlastnou kúpeľnou. Ja som bývala v “byte” kde nás bolo 12 a mali sme spoločné wc, sprchy a kuchyňu. Internáty, sú väčsinou celkom moderné a môj ponúkal aj možnosť stravovania. Naša škola má niekoľko internátov s rôznymi typmi izieb a ubytovania, takže dosť to záleží od preferencií študenta. Čo bolo super bolo, že každý, kto býval na internáte dostal lístok na MHD na celý rok zadarmo. Ďalšie 2 roky som už potom bývala s kamarátmi na priváte ako to robí v Southamptone väčšina študentov. Nájsť dobré ubytovanie v Southamptone nie je veľký problém, takže väčšina študentov naozaj býva na internátoch len prvý rok. 

Čo ťa prekvapilo počas života tam na univerzite a v Anglicku?

Čo ma prekvapilo počas štúdia bolo, že jeden predmet učia v priemere 4-5 profesori za semester. Každý nás viac-menej odučil len nejaké 4 hodiny zamerané na tému, ktorej sa venuje, a v ktorej je odborník. Toto malo výhodu v tom, že sme boli naozaj učení odborníkmi na danú problematiku a mohli sme si vyskúšať viacero učebných štýlov, nakoľko každý profesor bol iný. Na druhej strane, toto spôsobilo, že sme s väčšinou profesorov nemali príliš blízky vzťah a častý kontakt a väčšina z nich vôbec nepoznala naše mená. Avšak, každý z nás dostal v prvom ročníku prideleného PAT (personal academic tutor), ktorý mal toto tak trochu kompenzovať. Tento PAT bol pre nás prvý “záchytný bod” pri akomkoľvek probléme, či už sa to týkalo štúdia, alebo nejakých problémov v súkromnoch živote, ktoré nás mohli najmä nepriaznivo ovplyvniť. S nimi sme mali v malých skupinách taktiež rôzne workshopy, ktoré nám mali pomôcť v ďalších fázach štúdia.

Čo ma tiež prekvapilo bolo, ako veľmi moderná a veľká univerzita bola. Momentálne má moja univerzita niekoľko campusov v Southamtone plus 2 mimo neho – jeden vo Winchestri a jeden v Malajzii. Hlavný campus, na ktorom som študovala aj ja, bol v podstate ako taká malá dedina vrámci mesta a ponúkal všetko potrebné pre život študentov. Čo sa týka bežného života, tak napríklad to, že vás na ulici bežne pozdravia alebo sa na vás minimálne usmejú/kývnu hlavou ľudia, ktorých ste v živote nestretli. Najprv ma to vyvádzalo z miery a zvykla som rozmýšľať odkiaľ tých ľudí môžem poznať, no rýchlo som si zvykla a prišlo mi to veľmi milé. 

Aké máš plány do budúcna? 

V septembri nastupujem na University of Pavia v Taliansku, kde budem študovať Molecular biology and genetics na magisterskej úrovni, potom sa uvidí :). Chcela by som pracovať vo výskume, ideálne zameraného na genetické choroby a ich diagnostiku a liečbu. Je dosť možné, že na to budem potrebovať ďalšie štúdium, a budem si musieť urobiť PhD., ale nechcem predbiehať. Uvidím ako mi to pôjde a potom sa rozhodnem, kto vie možno nakoniec skončím pri niečom celkom inom.

Na záver by som sa ťa rada spýtal na nejaké tvoje tipy a rady, ktoré by si dala študentom, ktorí zvažujú niektoré univerzity v Anglicku alebo sú už tam.

Študentom, ktorí sa ešte len chystajú na univerzitu odporúčam, pridať sa do skupín s ostatnými prvákmi. Mne toto veľmi pomohlo rýchlo si nájsť kamarátov, čo je veľká výhoda nakoľko byť sám v novej krajine nie je ľahké. Taktiež všetkým odporúčam zúčastniť sa welcome week-u (ak ho škola organizuje). Je to super na stretnutie nových ľudí ale aj spoznanie univerzity. Ďalšie, čo by som odporučila, je pridať sa do rôznych “clubs and societies”. Je to super spôsob ako vyskúšať niečo nové, alebo pokračovať v hobby, ktoré už majú radi. Čo sa všeobecne štúdia týka, odporúčam nájsť si nejakú “study group” so spolužiakmi, s ktorými budete môcť pracovať/pomáhať si s rôznymi  zadaniami, ale aj opakovať pred skúškami. Mne toto veľmi pomohlo utvrdiť si učivo pred skúškou a ak som sa zasekla na nejakej úlohe v zadaní, vždy sa našiel niekto, kto mi pomohol. No a asi taká klišé rada na záver je, aby si to čo najviac užili a vychutnali každý moment, pretože to štúdium zbehne naozaj veľmi rýchlo 🙂